reklama

Veĺký čínsky múr, sekcia Mutianyu

Tento článok poslúži pre všetkých, ktorí sa chcú íst pozrieť na jednu z najohromnejších stavieb ľudstva za pár eur a neplatiť tak zbytočne drahé taxíky priamo z letiska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Moja cesta začala na pražskom letisku Václava Havla, prestupoval som v Pekingu so 14 hodínovým časom s následným letom do Bangkoku. Po pár minútovom odbavení podpalubnej batožiny som sa ani nenazdal a prechádzal som bezpečnostnou kontrolou. Neviem, či už je to zavedené na všetkých európskych letiskách, ale na pražskom (berlínskom taktiež) už bola možnosť prejsť automatickou pasovou kontrolou. Po skontrolovaní príručnej batožiny som čakal iba 40 minút na nástup do lietadla Airbus A330-300 spoločnosti Hainan Airlines (ktorú mimochodom odporúčam všetkými desiatimi).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Airbus A330-300 Hainan Airlines
Airbus A330-300 Hainan Airlines (zdroj: Milan Kučerka)

V lietadle nám rozdali príletové a odletové karty, do ktorých sa vypísali osobné údaje o pasažierovi a číslo letu. Ak by ste nádohou v lietadle zaspali a čudovali sa, čo to ostaní vypisujú a prečo to vy nerobíte, tak žiadny strach a spite ďalej, pred pasovou kontrolou sa tieto dokumenty nachádzajú aj s okúsanými ceruzkami.

Vzor odletovej a príletovej karty do Pekingu.
Vzor odletovej a príletovej karty do Pekingu. (zdroj: Milan Kučerka)

V pípade prestupového letu máte na výber dve možnosti:

1. Ak máte málo hodín na výjazd do mesta alebo na čínksy múr, tak sledujte značenie 24 hodinových, tranzitných víz, prejdete cez bezpečnostnú kontrolu a čakáte na termináli. Kontroly tu v Pekingu prebiehajú až prehnane poctivo (pri odlete z Pekingu som musel vyhádzať celú príručnú batožinu+ohmatávanie po celom tele príslušníkom kontroly s kamennou tvárou bez náznaku emócii a života mi nebolo tiež dva krát príjemné, čakal som,iba kedy mi povie čarovné slovo "predkloniť!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Ak máte dostatok hodín pri prestupe a chcete ho patrične využiť následujte označenie 72 hodinových víz, ktoré vám umožnia opustiť letisko a niečo zaujímavé vidieť Na centrum Pekingu alebo Zakázané mesto je dobré mať minimálne 6 hodín času a na Čínsky múr aspoň 10 hodín. Pri pasovej kotrole odovzdáte pas, letenku s vašim ďalším letom z Pekingu a vypísanú príletovú kartu (odletovú si ponechajte pri návrate na letisko). Pár kontrolých otázok a razítko je v pase, ide sa objavovať niečo nové!!

Mapa pekingského metra so stanicou Donghzimen
Mapa pekingského metra so stanicou Donghzimen 

Po opustení letiska som sa musel často vyhýbať "nadháňačom" taxikárom, ktorý za šialenú sumu ponúkajú jazdu priamo do centra alebo na Čínsky múr. Odporúčam zmeniť si pár drobných na cestu vlakom priamo na letisku, inak si lístok v automate nekúpite. Cena jednosmerného lístku je 25 yuanov. Po krátkej pauze, káve a pár informáciach na internete som sa vybral na vlakovú stanicu, ktorá je priamo na letisku, stačí sa výťahom zviesť o podlažie nižšie, vlak upozorňuje pasažierov aj po anglicky, na akej stanici sa nachádza. Na konečnej stanici Donghzimen som vystúpil (nenachádza sa tu mimochodom žiadna zmenáreň, mal som dosť nepríjemnú skúsenosťl. Po vystúpení z vlaku treba sledovať označenie východu "Exit C", odtiaľ som sa dostal na autobusovú stanicu, tá je rozdelená na južnú a severnú časť. Odbočil som k severnej časti s označením autobusu "916 Express", mal som šatstie a za pár minút odchádzal, tieto autobusy premávajú každých 20 minút, takže zmeškať ho nie je tragédia. V autobuse sedeli iba miestny, vzbudzoval som tak dostatočnú pozornosť. Pri zadných dverách stojí zamestanec, informujúci ohľadom cesty a platí sa uňho lístok za 10 yuanov. Ten sa dá totiž zakúpiť buď kartou, akú poznáme aj u nás v MHD alebo za drobné. V mobile som mal napísané označenie miesta, kde som chcel vystúpiť a ukázal ho vodičovi autobusu, ktorý kývol na súhlas "áno si správne". Dohovoriť sa tu anglicky je totiž veľký problém. Miesto, na ktorom musím vystúpiť je Beidajie v časti Huairou (北大街) vzialené priližne 70km od Pekingu, asi hodinu a pol cesty, každá zástavka je ohlasovaná, avšak problém bolo podľa čínskeho oznamovania určiť, kde som. Naštastie je v autobuse aj panel s aktuálnou zástavkou, samozrejme ako inak, po čínsky. Moje oči neustále pozorovali čudné, pre mňa nezmyselné znaky, snažil som sa vyčítať tú správnu zašifrovanú kombináciu, vystúpiť na správnom mieste a nie 50km od cieľa. Podarilo sa, po 20tich zastaveniach som vystúpil správne( na internete som si dohľadal dopredu, ako okolie vyzerá) pri zástavke sa nachádza biela administratívna budova so zelenými oknami, Cez cestu je vidieť modrá budova, predajňa s mobilmi a zároveň zástavka pre 916 Express, ktorú využijem cestou spať na stanicu Donghzimen.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Stanica Donghzimen a autobus č. 916 Express
Stanica Donghzimen a autobus č. 916 Express (zdroj: Milan Kučerka)

Okolo stanice je nasekaných asi 30 taxíkov, hneď som vedel že som správne. Ani krok som nestačil spraviť a popozerať okolie, už som mal dve pijavice zavesené na krku a dohadovali so mnou cenu. . Keď aj zvážite cestu taxíkom, tak poctivo označeným a modrobielym, to sú oficiálne taxíky s taxametrami. Ostatných zúfalcov stojacich pri ledva pojazdnej hrči s letákmi Veľkého múru si netreba ani všímať. Reči typu "musíte zaplatiť viac, lebo musím na parkovisku Veľkého múru zaplatiť 20 yuanov" sú bludy, nič neplatia. Z rovnakej zástavky chodieva autobus s označením H23 priamo k areálu, ten som však nevyužil, čiže detaily o ňom napísať neviem. Ja som sa rozhodol pre oficiálny taxík, modrobiely, elektromobil . S vodičom sme prehodili pár viet. On po čínsky a ja po slovensky (kedže anglicky nevedel ani pípnuť), ale obaja sme sa na tom bohovsky zabávali, nerozumieme si ani slovo a každý si rozprávame svoje. Jazda taxíkom bola skvelá, čím sme sa priližovali k múru, tým bolo krajšie prostredie. Vysoké pohoria, obrovské balvany popri ceste, dokonca sme prechádzali vedľa dvoch vysokých ľadopádov, z čoho sa aj taxikárovi otvorila sánka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Vstup cez pešiu časť s 1400 schodmi na vežu číslo 10
Vstup cez pešiu časť s 1400 schodmi na vežu číslo 10 (zdroj: Milan Kučerka)

Po pol hodine som bol na mieste, oficiálne parkovisko a vstup do sekcie Mutianyu, 40 yuanov nebolo veľa za taxi. Trochu som sa obával uzavretého objektu, keďže parkovisko bolo prázdne a nikde nikoho. Informácie boli ale otvorené, moje nadšenie a nedočkavosť sa začali znásobovať s realitou, že tu budem dokonca takmer sám a bez návalu turistov. Na výber som mal vystúpať si celú trasu po schodoch a zaplatiť vstup 35 yuanov + kyvadlový autobus až k objektu 15 yuanov. Alebo využiť lanovku (cenu neviem) na odlahlejšiu časť od pešieho vstupu. Tu je možnosť prejsť až do časti Jiankou, túra však trvá 5 hodín.. Zaplatil som si len základný vstup bez lanovky a tých 1400 schodov som chcel vystúpať, aby som videl okolie a nadýchal sa príjemného čerstvého vzduchu. Predsa len som v diaľke videl pár ľudí, ktorí využili lanovku a preto som to skúsil druhou variantou s nádejou, že v tej časti budem predsa len sám. A mal som pravdu!!!! Kyvadlový autobus ma previezol priamo pod múr, dookola bolo pár stánkov so suvenírmi a samozrejme Subway nemohol cbýbať. Prešiel som so zakúpeným lístkom cez turnikety a všetko som si začal až teraz naplno uvedomovať. Schody som ani nevnímal, za priližne 30 minút cez zasnežené okolie som vystúpal na vrchol. konkrétne na výhliadkovú vežu číslo 10. Táto sekcia je dlhá 2.5 km má približne 4000 schodov, výška múru dosahuje 7-8 metrov, šírka 4-4,5 metra,s počtom výhliadkových veží 23, k videniu sú aj vystavené kasárne (s kapacitou až 200 vojakov), niektorí vojaci v nich prežili neuveriteľných 355 dní z roku. Vybral som sa po pravej strane smerom k poslednej veži, odkiaľ už ďalej nebol umožnený prístup turistom, pretože za ňou už bola niekoľkometrová zrútená časť. Každý schod bol inej veľkosti a do tak strmého alebo klesajúceho terénu, že si človek absolútne nevie predstaviť akým otrockým sposobom to tu stavali. Celá časť je vystavaná so žuly, kombinovaná tehlou a kompletná výstavba tohto úseku trvala 1400 rokov. Niektoré poškodené časti museli byť vplyvom času zreštaurované, aby mohli byť zprístupnené verejnosti od roku 1986. Prešiel som tak z výhliadkovej veže 10 cez ďalšie 8, 6, 4, až po vežu číslo 1 tzv. Dajiaolou Výhľad z najvyššieho bodu pravej časti však stál za to. Viditeľosť som mal síce iba 50%, napriek tomu zasnežené hornaté okolie s ťahajúcim sa kamenným hadom do nekonečnej diaľky mi vyrazil dych.

Veľký čínsky múr - Mutianyu
Veľký čínsky múr - Mutianyu (zdroj: Milan Kučerka)

Nikdy nebudem schopný opísať krásu a ohromnosť stavby. ktorá mi po toľkých rokoch snívania ležala ako na dlani. Celý ten pocit úžasu a radosti bol znásobený jedinečnosťou iba mojej prítomnosti v okolí. Nič len absolútne ticho, čertvý a studený vzduch a dychberúce výhľady na zasnežené okolie. Zotrval som tu asi 3 hodiny, dokonca som musel nastaviť budík, aby som nezmeškal lietadlo do Bangkoku. Nechcelo sa mi toto unikátne miesto opustiť a nachvíľu mi preblesklo hlavou ostať a na ostatné zabudnúť. V ďalšom článku sa budem snažiť zhrnúť všetky moje dojmy z Bangkoku a poskytnúť užitočné typy.

Milan Kučerka

Milan Kučerka

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

30 ročný zapálený a nenáročný cestovateľ, ktorý sa snaží vždy cestovať najlacnejšou variantou. Popri tom filmový fanatik, amatérsky fotograf a milovník akéhokoľvek jedla.Moje fotografické portfólio k dispozícii na tejto stránke:https://500px.com/kucerkamilan Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu